Ako vznikli zimné záhrady a na čo sa dajú využívať ?
História zimných záhrad ako ich poznáme dnes, siaha
až do 17. storočia, keď si európska šľachta začala pri svojich palácoch stavať veľké presklené salóny. Tie slúžili predovšetkým ako skleníky pre ich vzácne tropické a subtropické rastliny, ale aj na rozšírenie obytného priestoru.
Šľachtici sa predháňali, kto má krajšiu zimnú záhradu
Zimné záhrady zariadené pohodlnými pohovkami, čajovými stolíkmi a taburetkami, plné sviežich zelených rastlín, skrývali niekedy aj malé jazierko či fontánku s rybkami a leknami. Často bývali konštrukčne napojené priamo na dom, s priechodom z obývacej miestnosti.
Angličania ich volajú aj konzervatórium (conservatory), Francúzi oranžéria (orangerie), inde sa im hovorí slnečný salónik (sun room) alebo záhradný pavilón (garden pavilion). Slávna Oranžéria v Louvri vznikla v roku 1617 a ako už názov naznačuje, slúžila najmä na pestovanie a prezentáciu pomarančovníkov a citrónov. Popri citrusoch sa v oranžériach zvykli pestovať aj iné, pre Európu exotické kríky a dreviny ako figy či ananásy a palmy.
Prvé zimné záhrady bývali murované prístavby s vysokými oknami a presklenou strechou, zvyčajne v klasicistickom alebo gotickom štýle. Neskôr, počas 19. storočia sa zimné záhrady stavali zo železných konštrukcií so zakrivenými sklenenými tabuľami. Vtedy už neslúžili iba ako doplnok súkromných rezidencií, ale skrášľovali aj verejné priestory.
Zimné záhrady ako krištáľové paláce pre verejnosť
V Londýne bola prvá veľká zimná záhrada pre verejnosť postavená v kráľovskom Regent´s Parku v rokoch 1842 – 46. Pavilón slúžil na rôzne spoločenské podujatia a výstavy kvetov. Odvtedy sa so zimnými záhradami akoby vrece roztrhlo a začali ich stavať po celom svete. V kráľovských botanických záhradách Kew Gardens na okraji Londýna postavil majster železiar Richard Turner podľa plánov architekta Decimusa Burtona v rokoch 1844 – 1848 úchvatný Palmový pavilón, ktorý tam môžete vidieť i dnes. Jeden z najslávnejších slnečných pavilónov – Krištáľový palác (Crystal Palace) – postavili v roku 1851 v londýnskom Hyde Parku podľa návrhu architekta Sira Josepha Paxtona a slúžil na veľkú svetovú výstavu, ktorá bola predchodcom dnešného Expo. Svoj Krištáľový palác (Palacio de Cristal) má aj Madrid, kde vznikol v roku 1887 v parku Retiro, kde stojí dodnes. Pôvodne slúžil na vystavovanie rastlín a zvierat z Filipín, ktoré boli španielskou dŕžavou. Dnes slúži najmä na umelecké inštalácie a podujatia.
Na čo slúžia moderné zimné záhrady
Ako už naznačuje samotný názov, zimné záhrady slúžia predovšetkým na zachovanie sviežej zelene aj počas mesiacov, keď zvyčajne rastliny pod snehovou pokrývkou oddychujú. Rovnako ako skleníky, poslúžia aj na dopestovanie byliniek, zeleniny či ovocia v zimnom období. Avšak v skleníkoch, kde sa pestuje veľa rastlín, vzniká zo zavlažovania aj vysoká vlhkosť. Preto zimné záhrady, ktoré majú slúžiť aj ako obytné priestory a sú vybavené nábytkom a textíliami, majú zvyčajne rastlín menej a je potrebné, aby boli vetrané. Inak hrozí vznik plesní a nepríjemného "stuchlinového" pachu. Preto si pestovatelia zvyčajne zvolia pre rastlinky samostatný špeciálne vybavený skleník a zimná záhrada slúži predovšetkým na relax a slnenie pod zosilneným zubatým slniečkom. V súčasnosti sa zimným záhradám vracia spoločenská funkcia, na ktorý ich využívala stredoveká šľachta. Niekde slúži zimná záhrada ako slnečná jedáleň na príjemné raňajky alebo ako obývačka na poobedňajší odpočinok či stretnutie s priateľmi. Populárne sú aj v hoteloch a reštauráciách ako príjemný raňajkový salónik ako v rôznych hoteloch alebo aj štýlový cigarový pánsky salón pri reštaurácii U Petyho v Zlatých Moravciach.
Využitie zimných záhrad je však oveľa širšie, ako sa dočítate aj v článku:
